Moji starkí

Cez prázdniny sa vždy teším k starým rodičom. Rád počúvam, ako mi babka s dedkom rozprávajú o svojich spomienkach na detstvo. Spomínajú naň s radosťou, aj keď to mali oveľa ťažšie. Nemali toľko hračiek ani počítače, ani mobilné telefóny, ako máme my. Veľa času trávili v prírode, pásli kravy, husi. Pomáhali svojim rodičom s dobytkom alebo na poliach. V zime zažívali veľa zábavy pri sánkovačkách, keď napadlo aj dva metre snehu. Radi spomínajú na zabíjačky, ktoré sa robili hlavne pred Vianocami v každom dome. Vtedy sa vedela stretnúť celá rodina aj susedia. Rozprávali mi aj o tom, že ľudia boli viac súdržnejší, vedeli si navzájom pomáhať. Tešili sa z maličkostí, vážili si veci oveľa viac, aj to málo, čo mali. Preto sa vždy teším na čas strávený s nimi !

Lego kocka milá, čo sa v tebe skrýva? Ale veď to sú naši starkí! Veru tak, treba poslať pozvánku, šípky na čaj nazbierať, výzdobu pripraviť, darček vyrobiť a už len čakať, kedy prídu. A oni prišli, my sme im zatancovali a veľmi sme sa tešili z ich prítomnosti. Lebo spoločné chvíle s našimi milými starkými, sú tie najvzácnejšie…